Spolupatróni Európy
Svätí Cyril a Metod sú symbolmi kultúrneho dialógu medzi východným a západným kresťanstvom. Kult spolupatrónov Európy a ich posolstvo sa stali základným kameňom európskej identity vznikajúcich slovanských národov. Nepriamo ovplyvnili formovanie a organizáciu ranostredovekých európskych krajín, boli symbolmi základných hodnôt európskej civilizácie, akými sú vzdelanie, kresťanstvo a dialóg medzi náboženstvami, kultúrami a národmi.
Rada Európy zaradila v roku 2021 Cyrilo-metodskú cestu prechádzajúcu aj cez bratislavský región medzi certifikované európske kultúrne cesty s cieľom:
· Spoznávať dávnu minulosť cez objasňovanie historických faktov.
· Lepšie chápať tisícročný vývoj spoločnosti na našom území v celoeurópskom kontexte.
· Posilňovať medzikultúrny dialóg ako posolstvo pre ďalšie generácie.
Európska kultúrna cesta
Európska kultúrna cesta svätých Cyrila a Metoda spája miesta historicky spojené so životom a poslaním byzantských učencov a ich nasledovníkov, kde môžeme aj dnes objavovať významné stopy ich dávneho pôsobenia.
• Prvá trasa prepája územie Veľkej Moravy, dnešnej Českej a Slovenskej republiky, kde sa uskutočnili ich najvýznamnejšie diela.
• Druhá trasa vedie na juhovýchod (Maďarsko, Bulharsko, Srbsko, Rumunsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Turecko, Grécko a Ukrajina), čo symbolizuje nielen ich cestu z gréckeho Solúna na Veľkú Moravu, ale aj pokračovanie odkazu učiteľov ich žiakmi na týchto územiach.
• Tretia trasa vedie na juhozápad (Rakúsko, Bavorsko, Slovinsko a Taliansko) a symbolizuje ich cestu do Ríma, kde hľadali uznanie kresťanskej liturgie v staroslovienčine.
• Štvrtá vetva cesty vedie do Poľska a Východného Sliezska, kde sa ďalej šírilo učenie a liturgia vierozvescov.
Cestovanie - spoznávanie
Cyrilo-metodská cesta ponúka zážitkovo-tematické cestovanie po stopách svätých Cyrila a Metoda a ich nasledovníkoch (siedmich svätých apoštolov). Spája lokality jedinečného dedičstva, kultúrne inštitúcie a turisticky atraktívne miesta naprieč prepojenými krajinami strednej, východnej a južnej Európy.
Turistické ciele pozdĺž trasy predstavujú rozmanité prvky dedičstva vo všetkých jeho formách: pamiatky posvätného kultu, svetské prejavy úcty k nim, významné archeologické lokality a nálezy, historické príbehy, legendy, ale aj úvahy o vplyve ich práce pre dnešný svet.
Technický rozvoj otvára brány k poznaniu doposiaľ nevídaným spôsobom. Čo bolo ešte pred nedávnom dostupné za hrubými múrmi archívov len úzkej skupine odborníkov sa vďaka internetu stalo ľahko dostupným v podstate pre každého. Máme teda možnosť posadiť sa za monitor a históriu objavovať z pohodlia domova, alebo navštíviť konkrétne miesta, preniesť sa v čase a pocítiť intenzívny zážitok z uvedomenia si, že tu, kde práve stojíme, žili aj pred vyše tisíc rokmi naši predkovia, ktorí dávali už vtedy tvár tejto krajine.
Devín
Jedným zo slávnych miest tej doby je aj Devín a jeho okolie. Archeologické nálezy z dôb Slovanov sú síce najviditeľnejšie v areáli hradu, ale dve slovanské hradiská boli objavené aj na svahoch neďalekej Devínskej Kobyly. Nepochybne toto miesto patrilo medzi hlavné kultúrno-politické centrá slovanskej ríše. Sidlil tu aj vtedajší panovník knieža Rastislav, ktorý Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu pozval. Prítomnosť kostolíka z tých čias vypovedá o možnosti, že v ňom mohol slúžiť omše aj samotný sv. Metod alebo jeho učeníci. Obaja byzantskí učenci vstúpili do života Slovanov tak zásadným spôsobom, že nie len v období rozkvetu ríše, ale naprieč celou históriou až dodnes sa ich stopy a odkaz prenáša ako genetický kód našej kultúrnej identity, po stáročia ovplyvňovanej duchom cyrilo-metodskej tradície.
Počas Cyrilometodských dobových slávnosti na Devíne si chceme pripomenúť jeho slávnu históriu a kultúrny odkaz prostredníctvom rôznych dobových ukážok a predstavení.